Auto na vzduch stále vo vzduchu

MDI s indickou Tata Motors chcú zavŕšiť projekt pred koncom roka.

48870
16.09.2008 / Dominik Orfánus

trendspecialautomobil2008hlavicka.jpgEkologické približovadlo – auto na vzduch takmer položili na lopatky peniaze. Presnejšie ich nedostatok. Francúzsko-luxemburská firma preto predala licenciu indickému Tata Motors, ktorý má dotiahnuť celý vývoj auta tak, aby sa dalo aj prakticky používať. Ak sa zadarí, nepotrvá to vraj dlhšie ako rok.

Vietor v motore

Inžinier – bývalý motorár z Formuly 1 Guy Négre – si na začiatku deväťdesiatych rokov zaumienil, že vytvorí čistý, bezemisný pohon. Auto na vzduch. Založil spoločnosť MDI (Moteur Developpement International), ktorá toto auto a najmä jeho motor vyvíjala.

Princíp fungovania dvojvalca s guľovou komorou umiestnenou v strede sa zdá celkom jednoduchý. Na fungovanie potrebuje atmosféru podobne ako spaľovací motor. No namiesto benzínu či nafty si pýta opäť vzduch s objemom 90 kubických metrov stlačený v nádržiach na 300 atmosfér (30 Mpa).

autonavzduch01.jpgPiest prvého valca nasáva a stláča vzduch z atmosféry, teda z ulice. Ten sa potom vháňa do malej guľovej komory, kde sa pod vysokým tlakom vstrekuje vzduch z nádrže.

Rozpínanie zmesi vonkajšieho a stlačeného vzduchu tlačí na piest druhého valca a ten dodáva autu energiu na pohyb. A z výfuku auta odchádza opäť len vzduch – avšak chladný s teplotou až -15 stupňov Celzia (chladí sa rozpínaním) a navyše je filtrovaný.

Nenaplnené očakávania

Keď firma MDI zaznamenala vo vývoji na testovaných modeloch prvé uspokojivé výsledky, začala predávať licencie na výrobu auta. Chcela mať výrobné závody vo viacerých krajinách a na všetkých kontinentoch.

Tie by investorom postavila sama MDI. „Predala však len dve licencie do Španielska a Latinskej Ameriky, avšak to nestačilo dofinancovať vývoj auta na vzduch,“ hovorí fanúšik alternatívnych pohonov Martin Palča Kolařík.

Keď MDI propagovala svoje auto, zdôrazňovala nielen jeho nulové emisie, ale vyzdvihovala najmä skutočnosť, že prispieva k očiste ovzdušia. Pomocný vzduch, ktorý auto pri prevádzke nasáva, totiž prechádza uhlíkovými filtrami, čím sa údajne zbaví nečistôt.

Výrobca takisto tvrdil, že sériové vzduchoauto prejde na jedno doplnenie nádrží 200 až 300 kilometrov (alebo sa udrží 10 hodín v prevádzke). Dosiahne maximálnych 110 km/h, pritom na doplnenie vzduchu postačí, keď ho majiteľ doma pripojí na 3-4 hodiny ku kompresoru.

Vo verejnej plničke vzduchu by to netrvalo dlhšie ako minútu. Deklarované parametre však výsledky testov prototypov nepotvrdili. Najmä rýchlosť a dojazd oveľa zaostali za predstavami MDI.

Skrátka, sú potrebné ďalšie prostriedky na ukončenie vývoja. Že ich je nedostatok, na to má M. P. Kolařík svoj názor.

Podľa neho ľudia, najmä v Európe, sú dostatočne bohatí na to, aby si mohli dovoliť auto jazdiace na benzín či naftu. Dodáva, že čas pre vzuchomotor nastane (aj v prípade elektromobilov), keď ľudia reálne pocítia potrebu zmeniť pohon.

Indický spasiteľ

autonavzduch02.jpgAuto od MDI nazvané CityCAT je aj napriek nedotiahnutému vývoju plné nápaditých inovácií. Je vyrobené zo sklolaminátu, váži okolo 350 kilogramov.

Ako hovorí M. P. Kolařík, v Európe však nebolo homologizované, preto ešte neprešlo ani crash testmi. Zaujímavé je, že auto si vystačí s jedným káblom, ktorý zásobuje celú jeho elektrovýzbroj vrátane smeroviek a svetlometov.

Centrálna počítačová jednotka riadi chod automobilu, vďaka externým systémom dokáže napríklad rozpoznávať hlas, pripájať sa na internet, telefonovať, navigovať... Klasické „budíky“ sú minulosťou. Všetky potrebné informácie poskytuje jeden monitor.

Namiesto kľúčov slúži elektronická karta. „Keďže vo vzuchomotore neprebieha spaľovanie, jeho olejovú náplň – rastlinný olej – stačí meniť po každých 50 000 km,“ zdôrazňuje M. P. Kolařík. Aj zaujímavý dizajn navrhovaných modelov si získal predstaviteľov.

Pre spoluprácu s MDI sa rozhodla spoločnosť Tata Motors. Oslovila ich nielen sama myšlienka motora na vzduch, ale aj atraktívny dizajn prototypov.

Do dokončenia vývoja už na začiatku tohto roka investovali viac ako 30 miliónov dolárov. Parametre, ktoré vypočítal G. Négre, chce automobilka zachovať alebo ešte zlepšiť na nasledovné hodnoty – dojazd 200 – 300 kilometrov, maximálna rýchlosť 120 km/h, náklady na 100 kilometrov jazdy okolo 1 eura v závislosti od ceny elektrickej energie potrebnej na pohon vzduchového kompresora.

Najväčšou neznámou je zatiaľ cena. Odhaduje sa od 3 500 až do 9 000 eur. Vzhľadom na to, že spúšťacím trhom by mala byť India, reálnejšia bude spodná hranica.

V roku 2009 sériovo

Tata Motors vraj chce ešte do konca tohto roku vytvoriť automobil s opísanými parametrami. V roku 2009 by sa malo objaviť prvých šesťtisíc sériovo vyrobených kusov s typovým označením CityCAT. Predávať sa začne najprv v Indii, nasledovať by mala Európa.

MDI našla partnera aj v USA – spoločnosť Zero Pollution Motors. Jej pracovníci by chceli v New Yorku vyrábať auto na vzduch, avšak pravdepodobne s prídavným spaľovaním benzínu – na ohrev vzduchu, v záujme väčšieho dojazdu (viac ako tisíc kilometrov). Auto by však nemalo spáliť viac ako 2,2 litra benzínu na sto kilometrov a dotankovanie vzduchu údajne nepotrvá dlhšie ako hodinu.

Foto - Profimedia.cz

autosalonNOVY01.jpg

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.


Dobré správy o dobrých autách.
Denné novinky, testy, legendy minulosti, predaje áut, najkrajšie cesty a zážitky.

Pridaj na facebook delicious linked in pošli na vybrali.sme.sk pošli na twitter

Diskusia (0 reakcií )